( Upravené a preložené z denníka KURIER 14.02.2010)
Pred 25 rokmi otriasla rakúskym vinohradníctvom glykolová aféra. Ešte dnes, po mnohých rokoch, sú otázky kladené vinárom z oblastí Burgenlandu a Dolného Rakúska, témou striktne tabu. Nie preto, že by o škandále nič nevedeli. Oni, dnes už väčšinou penzisti o tej téme rozprávať nechcú a na otázky odvrknú podráždene. Snáď len na pár výnimiek, ktorí sú ochotní pridať historku o kanalizačnom systéme mesta Gols, ktorý vrátane čističky odpadových vôd skolaboval od množstva vyliateho vína po prepuknutí škandálu a následných kontrolách. Prípadne príbeh o kolegovi, vinárovi, ktorý vlastne celú aféru spustil a to tým, že si na daňovom úrade zažiadal o vrátenie dane z obrovského množstva nakúpeného glykolu. Avšak žiadna z týchto historiek nebude obsahovať konkrétne mená. To by dotyčnému vinárska komunita nikdy neodpustila.
Vtedajší vyšetrujúci sudca Wolfgang Rauter bol v júni 1985 upovedomený, že “existuje vážne podozrenie, že víno je manipulované” a taktiež fakt, že “manipulácia sa prevádza už dlhšie obdobie”, avšak chýbal akýkoľvek dôkaz. Alfred Rosner, vtedajší šéf vinárskej inšpekcie taktiež vedel, že niečo nie je v poriadku, avšak nevedel čo hľadať.
Ako vlastne glykol fungoval ? Glykol vplýval na víno dvoma spôsobmi. V prvom rade ovplyvňoval látky, obsiahnuté vo víne a spôsoboval, že víno sa stalo sladším. Druhý vplyv bol, že vďaka glykolu sa víno stalo analyticky cennejším. A tak sa z obyčajného stolového vína stalo víno s prívlastkom. Vplyv glykolu bol tak silný, že “víno” sa dalo vyrobiť aj z vody, cukru a kyseliny, bez pridania hrozna. Následne sa rezlo s trochou skutočného vína a “neskorý zber” bol na svete.
Inšpektorom bolo jasné, že export vín s prívlastkom do Nemecka prevyšuje množstvá, ktoré sú schopné vinohrady vyprodukovať, chýbal však dôkaz a spôsob. Pri degustáciách bola chuť vynikajúca a analýzy neprinášali žiadne výsledky. Existuje asi 25.000 látok, ktoré je teoreticky možné použiť na falšovanie vína. To znamená nájsť jednu konkrétnu, je ako hľadať ihlu v kope sena. Nebyť už vyššie spomínaného “lakomca”, ktorý si nárokoval vrátenie dane za nakúpený glykol, mohol celý podvod fungovať ešte veľmi dlho.
Chronológia škandálu s vínom.
Jar 1985 – po prvý krát sa vynorilo podozrenie, že do rakúskeho vína sa primiešava glykol.
9.júl 1985 – v Bonne “vybuchla bomba”. V tento deň Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo oficiálne varovanie pred konzumáciou rakúskeho vína, ktoré bolo pančované glykolom, nemrznúcou zmesou používanou v chladičoch motorových vozidiel. Rakúska polícia vytiahla problém z pivníc na svetlo sveta. 55 dolnorakúskych a 12 policajtov z Burgenlandu vykonalo viac ako 850 domových prehliadok a bolo obžalovaných viac ako 1000 osôb. Viac ako 26 miliónov litrov falšovaného a pančovaného vína bolo skonfiškované, podrobené analýze a zničené. (Časť z neho použili na odstraňovanie námrazy vysokohorských ciest v alpskej oblasti Grossglockner.) V období od 1978 až 1985 bolo do vína pridané 340 ton glykolu.
20.júl 1985 – 25.február 1986 – v tomto období bolo zatknutých a odsúdených 80 podozrivých.
Ako tvrdia rakúski vinári dnes, bol to pre rakúske vína šok, ktorý na jednej strane zlikvidoval na niekoľko rokov trh s vínom, ale na druhej strane to bol očistný proces. Dnes rakúsko produkuje krásne vína, ročný export sa pohybuje na úrovni okolo 65 miliónov litrov ročne a najväčším odberateľom je tak ako pred škandálom Nemecko (58,4%). 12,3% exportu smeruje do Švajčiarska/Lichtenštajnska, 6,2% do USA a 3% do Česka.
Pridaj komentár